Slobodná vysoká škola pre duchovnú vedu

Už vo svojom teosofickom období sa zaoberal Rudolf Steiner myšlienkou založiť vysokú školu pre pestovanie a ďalšie rozvíjanie ním vytvorenej duchovnej vedy. Rozkvet antroposofického hnutia si potom vynucoval sám od seba takúto inštitúciu.

V prvom Goetheane, slávnostne otvorenom roku 1920 v Dornachu, získala táto "Slobodná vysoká škola pre duchovnú vedu" svoje sídlo. Slovo "slobodná" chce napovedať, že antroposofická duchovná veda, ktorá sa zakladá iba na poznatkoch o nadzmyslovom svete, sa nemôže stať závislou ani v učení, ani finančne, ani iným spôsobom na svetských inštitúciách ako sú štát, úrady, hospodárstvo alebo na akýchkoľvek iných vonkajších organizáciách. Od svojho založenia pracuje preto Goetheanum bez verejných príspevkov.

V roku jeho otvorenia pre verejnosť a v roku 1921 sa konali v prvom Goetheane takzvané vysokoškolské kurzy. V nich pracovali však aj lektori, ktorí neporozumeli Steinerovej myšlienke vysokej školy a chceli ďalej pestovať vedeckosť starého štýlu. Keď Steiner zakladal novo Antroposofickú spoločnosť na Vianočnom zjazde 1923/24, po požiari tohto Goetheana, prevzal sám predsedníctvo v Antroposofickej spoločnosti. Stanovami spojil Slobodnú vysokú školu pre duchovnú vedu, ktorej sídlo malo byť v novom, druhom Goetheane, s Antroposofickou spoločnosťou a prijal poverenie zriadiť a viesť Vysokú školu. Od Steinerovej smrti vedie školu ďalej predsedníctvo spoločnosti v zmysle jej zakladateľa.

Členom Antroposofickej spoločnosti môže byť každý, "kto vidí v existencii inštitúcie, akou je Goetheanum Dornach, ako Slobodná vysoka škola pre duchovnú vedu, niečo oprávneného". V pobočkách a skupinách Spoločnosti v mnohých krajinách sveta môžu členovia pestovať Steinerovu duchovnú vedu "v ideovej forme", to znamená myšlienkovo. Spoločnosť má ale tiež podporovať duchovnovedné bádania a ezoterické školenia. Toto bádanie a toto ezoterické školenie samo už ale nie je vecou Spoločnosti, ale vecou "duše tejto spoločnosti", to znamená Vysokej školy.

Ako sa delí univerzita na fakulty, tak sa delí táto škola na sekcie. Pri znovuvytvorení Spoločnosti a Vysokej školy 1923/24 ich bolo deväť, po Steinerovej smrti bola jedna pridaná:

Všeobecná antroposofická sekcia
Pedagogická sekcia
Prírodovedná sekcia
Matematicko-astronomická sekcia
Lekárska sekcia
Sekcia literárna (sekcia pre krásne vedy)
Sekcia pre sociálnu vedu (založená neskôr)
Sekcia pre hovorené a hudobné umenie
Sekcia pre výtvarné umenie
Sekcia pre duchovné úsilie mládeže

Tieto sekcie sú vedené členmi predsedníctva a inými osobnosťami schopnými plniť túto úlohu. Organizujú prednášky, kurzy a zjazdy, verejné alebo tykajúce sa určitého okruhu osôb, a ponúkajú príležitosť k vzdelávaniu v oblasti im prislúchajúcich. Pre členov Antroposofickej spoločnosti, usilujúcich o to, aby postúpili ďalej v ezoterickej oblasti, zamýšľal Steiner zriadiť tri nad sebou odstupňované triedy Vysokej školy. Ale stačil zriadiť len 1. triedu. Tak zostala táto ezoterická škola torzom, ako aj iné veci v Steinerovom životnom diele.