Vyššie svety

Vyššie svety nás neustále obklopujú. Len je potrebné, aby ich vnímaniu boli zmysly otvorené - podobne ako oko musí byť otvorené svetu farieb. Ak sa určité duševné zmysly otvoria, ktoré sú o stupeň vyššie ako fyzické zmysly, potom svet okolo nás je preniknutý novým svetom javov, ktorý nazývame astrálnym svetom. Tento svet sa nazýva imaginatívnym svetom, pričom však imaginácia je niečím oveľa skutočnejším, ako sa zvyčajne predpokladá. Ak sa nám otvoria ešte vyššie zmysly, nachádzame sa v ešte vyššom svete, svete harmónie sfér, ktorý vniká do sveta obrazov a farebných bytostí. Potom máme ešte vyšší svet, ktorý sa otvára ešte vyšším zmyslom. Svet pravej intuície, pričom aj intuícia je niečo omnoho vyššieho, ako je myslené slovom, ktorého sa v ľudskom živote všeobecne používa. Mimo náš fyzický svet môžeme uviesť ešte tri iné svety, keď chceme tento svet pochopiť v jeho pravej podobe.

Za silami, ktoré udržiavajú fyzický svet pohromade, by sme museli hľadať sily v najvyššom, v intuitívnym (rozumovom) svete. V porovnaní s tým, čo tam môžeme nájsť ako prírodné sily, je to, čo fyzik nachádza vo fyzickom svete, ako slabý tieňový obraz. Keby sme vystúpili do najvyššieho sveta, našli by sme pre každý pojem, ktorý si robíme napr. o kryštále alebo o oku, živú bytosť. Čo tu je pojmom, je tieňovým obrazom bytosti v tomto najvyššom svete. Tak sa náš fyzický svet skladá zo síl, ktoré sa v pravej podobe prejavujú v "arúpa-devachane" (arúpa = beztvaré). Človek má vedomie svojho ja. Nerast nazývame bezvedomým. Tak je to však len vtedy, keď zostaneme na fyzickej úrovni. Keď prichádzame do vyšších svetov, nie je nerast už bez vedomia, keď vystúpime ale len do astrálneho sveta, vedomie ja nerastného sveta stále nenachádzame. Vedomie ja u nerastu nájdeme až v najvyššom zo svetov, ktoré sme uviedli.

Ako prst nemá vedomie, ale ako musíme ísť od prsta k svojmu ja, ak chceme nájsť jeho vedomie, tak nás vedie nerast k svojmu ja prúdmi, ktoré možno sledovať až do najvyšších oblastí svetového bytia. Necht na prste patrí k celému ľudskému organizmu, svoje vedomie nachádza v našom ja. Keď pozorujeme necht, má sa k nášmu organizmu ako nerast k vyššiemu duchovnému svetu. Celý organizmus má svoje ja a nechty sú tak (podobne ako u nerastu) krajným výrazom stuhnutej formy tohto života. Ľudské fyzické telo má s nerastom spoločné ešte to, že k fyzickému telu (ak je čisto fyzické) patrí vedomie v horných duchovných svetoch. Človek je založený tak, že ak je vybavený iba fyzickým vedomím, ak má fyzické telo s vedomím v horných svetoch, tak potom - bez toho, že to vie - je jeho fyzické telo pod vplyvom zhora. Čo vytvára fyzické telo, nemá človek v rukách. Práve tak, ako naše ja je pôvodcom toho, čo pohybuje rukou, tak vyšší duchovný svet vykonáva vplyv na naše fyzické telo a tak pôsobí vedomie ja nášho fyzického tela telesné pochody v našom fyzickom tele. Iba zasvätenec, ktorý sa podvihuje k intuícii, dosahuje moci nad svojim fyzickým telom, takže žiadny nervový prúd nepreniká jeho nervami, bez toho, aby to nevedel. Tým sa stáva účastníkom vyšších svetov, ktoré ovládajú jeho fyzické telo.

Druhý článok ľudskej prirodzenosti má človek ešte spoločný so svetom rastlinným a zvieracím je to éterické telo. Sily, ktoré udržujú éterické telo pohromade, nachádzame vo svete, ktorý sa nazýva nebeským svetom. Všetky sily, ktoré udržujú éterické telo, sú teda o stupeň nižšie, ako tie, ktoré udržujú pohromade fyzické telo. Preto musíme na vec pozerať tak, že vedomie ja u rastlín musíme hľadať v tomto svete inšpirácie, v dolnom devachane. V tomto svete harmónie sfér, kde je vedomie ja rastlinného sveta, tam je tiež vedomie ja, ktoré preniká ľudské éterické telo žijúce v nás, bez toho aby sme to vedeli.

Potom ďalej prichádzame k tretiemu článku ľudskej bytosti, k astrálnemu telu, k duševnému telu. Svet zvierat má tiež vedomie. Astrálna bytosť človeka aj zvieraťa je udržiavaná silami, ktoré sú domovom v astrálnom, imaginatívnom svete. Sily, ktoré udržujú astrálne telo a dávajú mu formu, ktorú má, možno spoznať v ich pravej podobe v astrálnom svete. Preto má aj zviera vedomie svojho ja v tomto svete a ako hovoríme u človeka o individuálnej duši, tak hovoríme u zvieraťa o skupinovej duši, túto môžeme nájsť na astrálnej úrovni. Ako človek má svoje individuálne ja, tak v každom astrálnom tele žije niečo zo skupinového ja. Toto zvieracie ja žije v ľudskom astrálnom tele a človek sa na ňom stáva nezávislým až vtedy, keď prehliadne astrálne a stane sa druhom astrálnych bytostí, ak má možnosť stretnúť sa na astrálnej úrovni so skupinovými dušami zvierat, ako tu s jednotlivými zvieracími bytosťami.

V našom ja už nemáme nič, čo má niečo spoločné s hmotným svetom. Týmto štvrtým článkom svojej bytosti sa človek stáva korunou pozemského fyzického stvorenia. Až v tomto článku je jeho prirodzenosti dané vedomie tu na fyzickej úrovni. Ako vedomie nerastu má svoj domov v arupa-devachane, vedomie rastliny v rupa-devachane, vedomie zvieraťa na astrálnej úrovni, tak u človeka má vedomie ja domov vo štvrtom článku jeho bytosti, vo fyzickom svete.

Človek po smrti prechádza najskôr astrálnym svetom - svet elementárny, potom nižším devachanom - nebeský svet, a potom horným devachanom - rozumový svet. Nad devachanickým svetom sa nachádza svet prozreteľnosti - sféra buddhi. Čo je nad tým, mohli starí jasnovidci prehliadnuť, ale európsky to nemožno správne pomenovať. Lebo sa nemôže dávať ľubovoľne meno tomu, čo v Oriente nazývame nirvána, a čo leží nad svetom prozreteľnosti.