Svadba v Káni Galilejskej

V dávnych dobách ak sa nedostávalo vína, bolo potrebné v tejto pokrvne spriaznenej svadobnej rodine náležitých vzťahov, vytvorených putami pokrvného bratstva, a bolo by možné magickou silou pokrvnej lásky prežiť, že napr. voda, podávaná miesto vína v niektorej neskoršej chvíli svadobnej slávnosti, bola by duševným vplyvom týchto osobností pociťovaná druhými prítomnými ako víno. Keby tu bol správny magický vzťah jednej osobnosti k druhej, potom by tí druhí pili víno. Nehovorte, že toto víno by bolo predsa vodou! Rozumný človek si musí na to odpovedať: Pre človeka sú veci tým, ako sa jeho organizmu prejavujú, čím sa teda človeku stanú, nie ako vyzerajú. Myslím, že ešte aj dnes by uvítali mnohí milovníci vína, ktorým by sa podávala voda, ktorú by pili, keby nejakým vplyvom bolo spôsobená premenenie vody na víno, ak by len tá voda chutila tak ako víno a mala by v ich organizme rovnaké účinky. K tomu bola v dávnych dobách potrebná magická moc, vyvolaná pokrvným príbuzenstvom. U ľudí na hostine v Káni Galilejskej bola v dušiach sila niečo takého vnímať. Musel sa len vytvoriť prechod.

V Jánovom evanjeliu sa hovorí: "bola tam matka Ježišova. Ale pozvaný bol aj Ježiš a jeho učeníci. A pretože sa nedostávalo vína, upozornila na to Ježišova matka, že nie je vína." Aby niečo také mohlo nastať, musel sa vytvoriť prechod. Duševná sila sa musela niečím podporiť. Tu sa dostávame k výroku, ktorý je v bežných prekladoch vlastne priamo urážkou. Veď sotva by sa mohlo veriť, že jemne cítiaci človek by nebol nepríjemne dotknutý, keby povedal: "Nemajú vína!", A na to by dostal odpoveď: "Žena, čo mi chceš! Ešte neprišla moja hodina." Len si predstavme, že ideál lásky, ako sa nám popisuje v evanjeliach vo vzťahoch Ježiša k jeho matke mal by použiť výraz: "Žena, čo mi chceš!" Také slová tu ale nestoja! Stačí, keď vyhľadáte grécky text, tu nemáte nič iného ako slová, ktoré sú povedané, keď Ježiš k niečomu upozorňuje: "Ach ženo, toto ide tu odo mňa k tebe!" Práve na túto jemnú intímnu silu od duše k duši, čo tu prechádza od neho k matke, k tomu sa tu práve poukazuje. Ale to práve potrebuje v tomto momente niečo vyššieho. Vyšším znamením v tejto chvíli ešte pôsobiť nemôže, k tomu ešte musí dozrieť jeho čas. Preto hovorí: Môj čas, kedy budem pôsobiť svojou silou, ten ešte neprišiel! Lebo teraz je ešte potrebné magické duševné puto, ktoré tu prechádza od duše Ježiša k matke. "Ach, ženo, toto ide tu odo mňa k tebe!" Ako by inak mohla matka po tejto reči - "Žena, čo mi chceš!!", prísť na to, aby povedala sluhom: "Urobte, čo vám povie!"? Je potrebné, aby táto žena bola vybavená starými silami, o ktorých nemajú dnes už ľudia tušenie. A ona vie, že on poukazuje na pokrvné puto, ktoré má viesť k tým ostatným. V tej chvíli si uvedomuje, že teraz vládne niečo ako neviditeľná duchovno-duševná sila, ktorá tu môže nejako zapôsobiť.

Musíme si predstaviť, že džbány, ktoré tu stáli, neboli naplnené vodou. A vôbec sa nepíše o tom, že by snáď boli vyliate. Keby však boli vyliate a opäť naplnené (píše sa tu, že boli naplnené), potom by sa vlastne predsa len muselo veriť, že o to práve išlo - ak by sa skutočne mala voda premeniť vo víno: - že by potom bola jednoducho premenená vo víno tá voda, ktorá tam už bola predtým. Tá celá vec skrátka nesúhlasí. Je však potrebné si uvedomiť, že tieto džbány boli zrejme vyprázdnené, že boli prázdne, pretože práve ich plnenie malo znamenať niečo významné. "Urobte, čo vám povie!", povedala matka služobníkom. Akú vodu potreboval Kristus? Potreboval takú vodu, ktorá bola vzatá z prameňov prírody. Preto sa musí najmä povedať, že tá voda bola práve teraz načerpaná. Na tento účel bola vhodná jedine voda, ktorá ešte nestratila vnútornú silu, akú má ktorýkoľvek živel, ak súvisí s prírodou. Ani jediné slovo v Jánovom evanjeliu nie je bez hlbokého významu. Musela sa vziať voda, ktorá bola čerstvo načerpaná, pretože Kristus je bytosťou, ktorá sa práve priblížila k Zemi, ktorá sa spriaznila so silami, pôsobiacimi v samotnej Zemi. Je privolaný vrchný správca svadby, ktorý má dojem, že sa tu stalo niečo zvláštne (ale čo sa stalo, to nevie, výslovne sa hovorí: Nevidel, čo sa stalo, služobníci to videli, nie on), a že tento správca svadby pod dojmom toho, čo sa tu stalo, pociťuje vodu ako víno! To sa hovorí úplne jasne a zreteľne, takže sa tu skutočne pôsobilo duševnou silou až do vonkajšieho živlu, teda až do fyzickej podstaty ľudského tela.

Čo to len muselo byť u samotnej matky Ježiša, aby v tomto momente mohla byť jej viera dostatočne silná na vytvorenie takéhoto účinku? Musela mať niečo, čo však v nej bolo: Musela pochopiť, že ten, kto tu bol označovaný jej synom, sa stal duchom Zeme. Potom mohla zase jej veľká sila v spojení s jeho veľkou silou - čo od neho pôsobilo k nej - účinkovať tak mocne, že nastala popisovaná udalosť. To bolo prvé znamenie, ktoré sa udialo, kde sa Kristova sila ukazuje v najmenšej miere. Potrebovala ešte zosilnenie v spojení s duševnými silami matky, a zosilnenie silami prírody, spojenými ešte vodou, v ktorej zatiaľ tieto sily sú, ak je voda čerstvo načerpaná. V najmenšej miere vystupuje tu pred nami pôsobiaca sila bytosti Kristovej, osobitný význam sa však kladie na to, že Kristova sila prechádza vo svojom pôsobení na druhú dušu a z tejto druhej duše na to oprávnenej vyvoláva účinky. To je tým podstatným, že Kristova sila má práve takú moc, aby urobila druhú dušu oprávnenou na to, aby sa v nej ukázali účinky: Svadobných hostí urobila oprávnenými na to, že ako víno pociťovali aj vodu. Avšak čokoľvek, čo je skutočnou silou, samo vo svojom pôsobení sa zosilňuje. Keď má Kristus túto silu vyvinúť druhýkrát, je už táto silnejšia. Ako aj najjednoduchšia sila sa zosilňuje cvičením, tak sa zosilňuje najmä sila duchovná, akonáhle sa už raz s úspechom použila.

Ukazuje sa nám, že to má rovnako tiež niečo spoločné so silami národa, závislými na ženskej osobnosti. Teraz si môžete ľahko predstaviť, že práve čerstvo načerpaná voda je niečím iným ako voda, ktorá už nejakú dobu stála, ako čerstvo utrhnutá rastlina je iná, ako rastlina, ktorá už tri dni vädla. Voda, ktorá bola doteraz spojená so silami Zeme, je niečím iným ako voda, využitá až neskôr. Nadviazaním na sily, nachádzajúce sa v čerstvo načerpanej vode, môže takto zasvätený človek pôsobiť silami, viazanými na duchovné vedenie - akým bol vzťah Krista k matke, ktorá sa práve stala panenskou. On pokračuje v tom, čo môže konať sama Zem. Zem vie premeniť vodu na víno vo viniči. Ježiš Kristus, ktorý sa priblížil k Zemi, ktorý sa stal duchom Zeme, on je tou duchovnosťou, ktorá inak pôsobí v celom zemskom telese, a musí teda vedieť to isté, ak je Kristom, čo vie Zem, čo robí Zem vo viniči: premieňa vodu vo víno. U ľudí na svadbe v Káni pôsobil tak, že keď títo ľudia pili vodu, bolo to víno. Pôsobil na éterické telo okolo neho prítomných ľudí. Lebo tým, že dal svojej sile vyprúdiť do éterického tela ľudí okolo seba, týmto pôsobením sa stala voda v ústach týchto ľudí, ktorí ju pili, vínom, - voda sa pila ako víno.