Sloboda

Iba jednanie preniknuté v každom svojom kúsku sebapozorovaním je slobodné, a pretože sebapozorovanie pozdviháva individuálne ja k všeobecnému ja, plynie slobodné jednanie z onoho vše-ja. Otázka, či je vôla človeka slobodná, alebo podlieha nezmeniteľnej nutnosti, je otázkou nesprávne položenou. Neslobodné je jednanie, ktoré človek uskutočňuje ako indivíduum, slobodné zase to, ktoré vykonáva po svojom duchovnom znovuzrodení. Sloboda nie je pre veľa ľudí ešte skutočnosťou, ale je naším cieľom. Vyvíjame sa k nej.

Kto z nás môže povedať, že by bol skutočne slobodný vo všetkom svojom jednaní? Ale v každom z nás prebýva hlbšia podstata, z ktorej môže prehovárať slobodný človek. Náš život sa skladá z jednaní slobodných a neslobodných. Ale pojem človek nemôžeme domyslieť do konca, bez toho, aby sme dospeli k slobodnému duchu ako najčistejšiemu výrazu ľudskej prirodzenosti. Ozajstnými ľuďmi sme predsa len potiaľ, pokiaľ sme slobodní.

To je ideál, povedia mnohí. To určite, ale taký, ktorý sa v našej bytosti prepracováva na povrch ako reálny živel. Nie je to ideál vymyslený či vysnivaný, ale ideál, ktorý žije a ktorý sa zreteľne ohlasuje i v tej najmenej dokonalej forme svojho bytia.