Osvietenie

Keď človek v sebe očistou astrálneho tela dospel tak ďaleko, že sa orgány v astrálnom tele učlenily, potom ďalšou úlohou bolo, aby všetko, čo takto bolo v astrálnom tele vytvorené, prešlo do tela éterického. Ako sa písmo pečatidla umiestni do pečatného vosku, tak sa muselo všetko, čo bolo vpracované do astrálneho tela, odtlačiť do tela éterického. Tento ďalší krok k zasväteniu, bol nazývaný osvietenie. Pretože tým súčasne nastal veľmi dôležitý okamih zasvätenia. Teraz v okolí človeka vystúpil duchovný svet tak, ako predtým tu bol svet zmyslový. Táto úroveň je zároveň charakterizovaná tým, že deje vonkajšieho duchovného sveta sa neprejavujú tak, ako veci fyzicky-zmyslové, ale vyjadrujú sa v obrazoch. Duchovný svet sa vyjadruje na tomto stupni osvietenia najprv v obrazoch, človek vidí obrazy.

Dávny zasvätenec, ktorý videl skupinovú dušu národa, keď dospel tak ďaleko, uvidel túto skupinovú dušu najskôr v obrazoch. Pripomeňme si napr. zasvätenca, akým bol Ezechiel. Keď nastalo jeho osvietenie, zjavili sa mu duchovné bytosti ako duša národa, ako skupinové duše. Cítil sa uprostred nich. Mal pred sebou skupinové duše vo forme štyroch symbolických zvierat. Tak sa človeku prejavoval duchovný svet predovšetkým vo významných obrazoch. To bol prvý stupeň zasvätenia. Potom nasledovalo ďalšie prežívanie v éterickom tele. To, čo tu najprv bolo ako odtlačok pečate v pečatnom vosku, pokračovalo ďalším životom v éterickom tele. Tu začína obrazom pristupovať to, čomu sa hovorilo hudba sfér. Vyšší duchovný svet je vnímaný v tónoch. Vyšší zasvätenec, ktorý po svojom osvietení vnímal duchovný svet v obrazoch duchovne počuje tóny, ktoré môže vnímať duchovné ucho. Potom nastáva neskoršia premena éterického tela, a tu ešte vo vyššej sfére sa stretávame ešte s niečím iným. Zvuky môžete počuť napr. aj vtedy, keď niekto hovorí za závesom a vy ho nevidíte. Podobne je to s duchovným svetom. Najprv vystupuje v obrazoch, potom zaznieva v tónoch a konečne padá posledný závoj tak, ako by sme odpratali záves, za ktorým stojí hovoriaci človek. Vidíme samotného človeka, vidíme samotný duchovný svet, bytosti duchovného sveta.

Najskôr vnímame obrazy, potom tóny (zvuky), neskôr bytosti a napokon život týchto bytostí. Obrazy duchovného sveta imagináciou možno samozrejme len naznačiť tým, že na to použijeme obrazov zo zmyslového sveta ako symbolov. Podobne je možné si tvoriť hudbu sfér len jej porovnaním s hudbou zmyslovou. A čo sa dá prirovnať k prejavu tretieho stupňa? S tým sa dá porovnať iba to, čo je dnes najvnútornejšou podstatou človeka - jeho pôsobenie v zmysle božskej svetovej vôle. Ak človek pôsobí v zmysle vôle oných duchovných bytostí, ktoré vedú náš svet dopredu, potom sa jeho vlastná bytosť stáva podobnou týmto bytostiam, potom bude vnímať v tejto sfére. Človek najskôr vníma svet obrazný ako symbolický výraz duchovného sveta, potom svet harmónie sfér ako symbolický prejav vyššej duchovnej sféry, a konečne svet duchovných bytostí, o ktorých si dnes môže urobiť predstavu len tým, že sa porovnáva s najvnútornejším obsahom svojej vlastnej bytosti, s tým, čo v ňom pôsobí v zmysle dobrých síl alebo aj v zmysle zlých duchovných síl. Týmito stupňami zasvätenia prechádza človek.