Jánov krst

Ján Krstiteľ hovorí pri krste: Kráľovstvo nebeské alebo kráľovstvo Božie sa priblížilo. Ján Krstiteľ krstí vodou, ako to sám definuje. Vyplýva to z celej súvislosti, pretože kráľovstvo nebeské, kráľovstvo Božie sa priblížilo - krstí vodou, aby boli odpustené hriechy. A predtým hovorí, že príde ten, ktorý bude krstiť Duchom svätým. Aký je rozdiel medzi týmito dvomi krstami? Čo sú to za vody, ktorými Ján Krstiteľ krstí? Zvonku sú to samozrejme vody Jordánu. Krstenec bol do vody úplne ponorený tak, že počas ponorenia u neho došlo k určitému uvoľneniu éterického tela od tela fyzického. Tým sa stali na okamih jasnovidnými. V tom tkvel pravý význam Jánovho krstu. Keď Ján hovorí o krste vodou, nemá však na mysli len tento krst, ale predovšetkým ono miesto v Starom zákone, kde sa hovorí: "Duch Boží sa vznášal nad vodami!" Lebo čo malo byť dosiahnuté skrze krst vodou v Jordáne? Malo byť dosiahnuté toho, aby krstenec bol premiestnený na okamih do doby pred tým, čomu sa hovorí pád do hriechu. Z ich vedomia malo byť do istej miery vymazané to, čo sa dialo po ňom. Mali byť premiestnení do prvotného stavu nevinnosti, aby videli, akým bol človek pred pádom. Do istej miery sa malo krstencom ujasniť, že človek týmto pádom do hriechu zišiel z cesty a ak pôjde ďalej touto bludnou cestou, že to s ním nemôže dobre dopadnúť. Mal si uvedomiť, že sa musí vrátiť späť, až k začiatku, že zo svojej duše musí odstrániť všetko, čo sa do nej na tejto bludnej ceste dostalo.

Keď si predstavíte dnešný krst, ktorý je len imitáciou pôvodného symbolu, potom sa k porozumeniu nedostanete. Tak jednoduché to nebolo, aby bol človek len postriekaný vodou. Krst spočíval v tom, že dotyčný človek bol úplne ponorený pod vodu, že po nejakú dobu bol pod vodou. Krst spočíval v tom, že človek bol vo vode tak dlho, až sa oddelilo éterické telo od fyzického a človek prežil tak ako prežíva po smrti svoj doterajší život. Ale čo takto prežíval, to prežíval ako duchovný obraz. Tu sa ukázalo, že v tomto abnormálnom stave sa duchom prežívané skutočnosti istou mierou pripájali k ostatnému duchovnému svetu, takže ten, kto bol zase vytiahnutý z vody po Jánovom krste, vedel: "Duchovný svet existuje! Čo mám v sebe, to je naozaj niečím, čo môže byť bez tela." Po krste bol človek presvedčený, že existuje svet, ku ktorému on sám patrí svojím duchom.

Čo Ján Krstiteľ krstením spôsobil? Ľudia dosiahli, že si v láske čoraz viac získavali fyzický svet, získavali vieru, že pravou skutočnosťou je vlastne fyzičnost. Ale tí ľudia, ktorí prišli ku Krstiteľovi, spoznali svoj vlastný život, ako život duchovný. Keď boli pokrstení, potom vedeli: "Ja som ešte niečím iným, ako čím som prostredníctvom svojho fyzického tela!" Zmýšľanie ľudí sa pozvoľna vyvinulo tak, že sa obracalo k fyzickému svetu. Ján však vyvolal vo svojich krstencoch vedomie: "Duchovný svet existuje a ja patrím vyššou časťou samého tomuto duchovnému svetu!" Preto môžeme jeho reč odieť iba do iných slov a budeme mať: "Zmeňte svoje zmýšľanie, ktoré je obrátené k fyzickému svetu!" A oni zmenili zmýšľanie, keď správnym spôsobom prijali krst. Potom vedeli: "Mám v sebe ducha, moje ja patrí duchovnému svetu!"

Toto presvedčenie získal človek vo svojom fyzickom tele. Nebolo potrebné špeciálnej procedúry ako pri zasvätení. Prežil to vo fyzickom tele. Nielenže si človek po krste uvedomoval: "Ja som s duchovným svetom zajedno!", ale tiež spoznával, ktorý duchovný svet sa blíži k Zemi. Takýto človek vedel, že to, čo sa zvestovalo Mojžišovi v horiacom ohni na Sinaji, to prestupuje Zem a slovom Jahve alebo "Ja Som, ktorý som" - je tento duchovný svet správne vyslovený. Človek teda vedel krstom nielen to, že sám je zajedno s duchovným svetom, ale tiež, že v tomto duchovnom svete žije ono "Ja Som", z ktorého je podľa ducha zrodený. Tak pomocou krstu pripravoval Ján svojho krstenca. To bol ten pocit, ktorý v nich prebúdzal. Mohli to byť však len máloktorí, väčšina z nich nedozrela k tomu, aby pri ponorení do vody dospeli k tomuto zážitku. Ale niektorí spoznali, že sa približuje duch, ktorý bol neskôr nazvaný Kristom. Krst mal za následok oddelenie éterického tela od tela fyzického. Chcel byť predchodcom toho, kto krstí ohňom a duchom.

Predstavme si váhu: má len jedno ťažisko, ak by mala dve, nemohla by vážiť. Pre dejinný vývoj je nutný jeden oporný bod. Deň, ktorý predstavuje ťažisko vo vývoji sa dá zistiť z akaši, a je ním 3. apríl roku 33. Vtedy sa stalo to, čo môžeme nazvať krízou démonického sveta. V predchádzajúcich dobách mávali ľudia primitívnu jasnozrivosť. Tá stále slabla, až vyhasla. Ľudia až do onej chvíle žili hlavne v astrálnom tele so svojím vedomím, a nie až tak v ja. Kríza bola spôsobená tým, že stará jasnozrivosť sa stále viac zatemňovala. Človek tak mohol vnímať len najnižšie oblasti duchovného sveta. Ja žilo ešte v astrále, ale mocnosti, ktoré mohli ja vnímať sa stávali stále horšími, nečistými. Človek už nevnímal dobré mocnosti a videl v astrále len zlé bytosti. Liečenie malo nastať pomocou kultúry ja. Jej počiatkom bol Jánov krst v Jordáne.

Človek, ktorý sa dal pokrstiť najskôr prežil fyzickú procedúru ponorenia pod vodu a tým odtrhnutie éterického tela od fyzického. Preto človek mohol vidieť, ako musela vypuknúť kríza démonov. A pokrstení si povedali: "Musíme zmeniť svoje zmýšľanie". Musí mastať doba, kedy duch môže vnikať do vedomia ja. Taký človek cítil, že ohavné astrálne bytosti sú v ňom. Muselo prísť niečo, čo presahovalo astrálno, a to je ja. Prostredníctvom ja sa stane možné to, aby sa zo slobody duše utvorila ľudská spoločnosť, ktorá už nebude spútaná pokrvnými zväzkami. Predstavte si človeka, posadnutého démonmi, ktorí vedia, že pred nimi stojí kríza, pred ktorého vstúpi bytosť, ktorá má poslanie ich potierať. Ako sa asi musia cítiť? Musia sa cítiť byť stiesnení na najvyššiu mieru ako sa cítili byť stiesnení démoni potieraní Kristom.