Vznik farby broskyňového kvetu

Tak, ako sme hľadali zelenú, nemôžeme - ak sa budeme pohybovať v živej oblasti vzniku farieb - hľadať farbu broskyňového kvetu. Musíme ju hľadať iným spôsobom. Predstavme si, že namaľujeme čiernu, pod to bielu, opäť čiernu, pod to bielu a takto by sme pokračovali, čierna, biela. A predstavme si, že tá čierna a biela by neboli v pokoji, ale pohybovali by sa vo vlnách jedna do druhej. A teraz nechajme toto vlnenie, v ktorom do seba neustále prechádzajú čierna a biela, presvietiť, prežiariť červenou. Jednoducho by sme to rozmazali. Keby sme mohli zvoliť ten správny odtieň, tak by sme skrze vzájomné vlnenie čiernej a bielej, do ktorého necháme svietiť červenú, dostali farbu broskyňového kvetu.

Farbu broskyňového kvetu máme vlastne len u úplne zdravého, zdravo oduševneného človeka v jeho pleti. Ale v maliarstve nezískame ľahko možnosť tento farebný odtieň znázorniť. Pretože tento odtieň by človek mohol znázorniť len vtedy, keby mohol znázorniť bielu a čiernu v pohybe, a potom by ich nechal prežiariť červenou. Museli by sme namaľovať dej. Tento dej však existuje aj v ľudskom organizme, nikdy tu nie je pokoj, všetko je tu v pohybe, a tým v inkarnáte (vo farbe ľudskej pleti) vzniká farba, o ktorej tu hovoríme. Tejto farbe sa však môžeme len priblížiť. Preto je väčšina portrétov vlastne len maskami pretože to, čo existuje skutočne ako inkarnát, sa dá v podstate zobraziť len pomocou všelijakých pokusov o priblíženie sa, avšak dosiahnuť by sme ho mohli len vtedy, keby sme mali neustály príliv a odliv čiernej a bielej a týmto vlnením keby prežarovala, presvitala červená.