Spätný prehľad udalostí prežitého dňa

Svojím pasívnym myslením sme ako nevoľníci oddaní udalostiam sveta. Aj v myšlienkových obrazoch myslíme to skoršie skôr, to neskoršie neskôr. Ak budeme na javisku sledovať nejaké predstavenie, budeme sledovať najprv prvé dejstvo, potom druhé atď. Ak ale dokážeme začať s predstavovaním uplne na konci, potom si predstavovať to, čo bezprostredne predchádzalo, potom to, čo je na začiatku piateho dejstva, potom sa vrátime k štvrtému dejstvu, potom k tretiemu, druhému, prvému, úplne sa odpútame od vonkajšieho priebehu sveta. Predstavujeme si pospiatky. Svet tak však neprebieha, a ak máme si predstavovať pospiatky, musíme vynaložiť značné úsilie vychádzajúce čisto z nášho vnútra. Tým odpútame vnútornú činnosť svojej duše z uzdy, za ktorú sme inak neustále tiahnutí, a svoje duchovno-duševné prežívanie tým postupne privedieme až do bodu, kedy sa odtrhne od našej telesnosti a tiež od éterického tela.

Na takéto odtrhnutie sa človek môže dobre pripraviť, ak je schopný každý večer si pospiatky predstavovať svoje denné zažitky. Teda predstavovať si najprv to, čo prežil nakoniec, a potom ďalej pospiatky, pokiaľ možno si však predstavovať pospiatky aj jednotlivosti, takže ak išiel po schodoch hore, predstaví si najprv, ako je hore na hornom schode, potom na tom predposlednom, na treťom zhora atď., predstavuje si, ako ide pospiatky dole po schodoch, po ktorých vystupoval hore. Možno si povedať: Človek toho vo dne prežije toľko - to bude dlho trvať. Môžeme teda najprv učiniť epizodicky to, že si budeme pospiatky predstavovať, ako ideme po schodoch hore a dole, hore a dole, tým získame vnútornú pohyblivosť, takže si postupne dokážeme priebeh celého dňa pospiatky predstaviť za tri, štyri minúty.