Čierna farba

Čiernu farbu možno nájsť v prírode ako bytostnú osobitosť niečoho, tak ako je zelená farba bytostnou vlastnosťou rastliny. Stačí sa pozrieť na uhlie. Uhlie môže byť aj úplne svetlé a priezračné: potom je to diamant. Čierna farba je pre uhlie tak významná, že keby nebolo čierne, ale biele a priezračné, tak by bolo diamantom. Uhlie vďačí za temnú, čiernu existenciu onej čiernej temnote, v ktorej sa prejavuje. Rovnako ako má rastlina svoj obraz nejakým spôsobom v zelenej, má uhlie svoj obraz v čiernej.

Z rastliny je vypudený život, akonáhle sa z nej stane uhlie. Čierna teda ukazuje, že je životu cudzia, že je životu nepriateľská. U uhlia je to vidieť, rastlina, keď zuhoľnatie, totiž zčerná. Život v čiernej nemá čo hľadať.

V čiernej, keď na bielu plochu maľujeme čiernu, vnášame do tejto bielej plochy ducha. Práve v čiernej čiare, v čiernej ploche preduchovňujeme bielu. Ducha môžeme vniesť do čiernej farby. Avšak to je to jediné, čo možno do čiernej vniesť. A tým dostávame rovnicu:

Čierna predstavuje duchovný obraz mŕtveho.