Maľovanie človeka

Vziať ľudské čelo a ako ľudské čelo ho namaľovať - ako sa človek domnieva, že takéto ľudské čelo vidí, to nie je maliarstvo. Ako sa ale ľudské čelo vystavuje tak a tak dopadajúcim slnečným lúčom, ako sa v jase objavuje matné svetlo, ako tam hrá svetlo a temnota - teda všetko, k čomu ten predmet dáva podnet, to, čo vo chvíľke pominie, a čo možno dať do súvislosti s duchovnom, to zachytiť farbou a štetcom je úlohou maliara.

Ak chcem znázorniť chorého na lôžku, teda človeka s určitou chorobou, a ak študujem farbu tváre, aby som zachytil prežarovanie choroby skrze to, čo je zmyslové, potom to môže byť umelecké. Ak chcem tiež stvárňovať, nakoľko sa celý kozmos stvárňuje, vyjavuje v ľudskom inkarnáte, vo farbe ľudského mäsa, môže to byť tiež umelecké. Ale ak budem napodobňovať pána Nováka, ako tu predo mnou sedí, tak sa mi to za prvé nepodarí, a za druhé to nie je umelecká úloha. Umelecké je, ako ho osvetľuje Slnko, ako je svetlo odkláňané tým, že má huňaté obočie. Na tom záleží: ako celý svet pôsobí na bytosť, ktorú maľujem. A prostriedok, ktorým toho dosiahnem, je svetlo-temnota, je farba, je zachytenie okamihu, ktorý je pominuteľný a ku ktorého fixovaniu si popísaným spôsobom získam oprávnenie.

Maliari, ktorí nemaľovali vonkajšiu prírodu, tvorili číry obraz. A tu sa teda dostávame k úplnému obrazu. To znamená, že potom musíme obsiahnuť aj tie farby, s ktorými sa u obrazov stretávame ako s leskami. Toho dosiahneme tak, že im v určitom zmysle vezmeme ich leskový charakter, pokiaľ sa dostaneme k človeku, zaobchádzame s nimi ako s obrazmi. To znamená, že na plochu nanesieme žltú farbu a pokúsime sa to nejakým spôsobom motivovať. Žltá plocha chce byť vlastne na okraji do istej miery rozstrapkaná, rozotretá. Treba žltú na okraji rozotrieť. Keď maľujeme človeka, môžeme ju zbaviť jej vlastnej farebnej podstaty a urobiť ju obrazom. Týmto spôsobom potom premeníme leskové farby na obrazové, dostaneme sa tým až k človeku a nemusíme sa, pokiaľ maľujeme človeka, starať o nič iného než len o priezračnosť média.

Dnes sa už väčšinou nemaľuje, ale napodobňujú sa postavy určitým spôsobom kresby a plocha sa potom natiera. Ibaže to sú natreté plochy, to nie je maľba, to nie je zrodené z farebnosti a zo svetla-temnoty.