Človek

Iný druh vnímania v 6. poatlantskej epoche
Oslabenie ja v 6. poatlantskej epoche

6. Slovanská kultúrna epocha

Jej trvanie - 3 573 po Kr. - 5 733 po Kr.
Táto epocha bude predovšetkým sociálnou epochou. Tu má človek prijímať do svojej duše vedomej prvý vyšší duchovný článok, svoje duchovné ja, vytvárať rovnováhu medzi jástvom a nesebectvom, uskutočňovať pravé ľudské bratstvo. Tá časť ľudstva, ktorá toho dosiahne, bude tvori základ 6. vývojovej etapy Zeme - v Jánovej Apokalypse naznačenej pečaťami, zatiaľ čo 7. kultúra by mala byť určitým regresom a prechodom k tomuto väčšiemu obdobiu. V tomto období môže ľudstvo dosiahnuť na vyššom stupni to, čo vlastnilo v predchádzajúcom časovom úseku ešte ako nejasné nadzmyslové zrenie. Nové vlastníctvo však bude mať úplne inú formu než staré. To, čo duša v starých dobách vedela o vyšších svetoch, nebolo v nej ešte preniknuté vlastnými rozumovými a citovými silami. Vedela to vnuknutím. V budúcnosti bude mať nielen vnuknutie, ale bude ho i chápať a pociťovať ako to, čo je rovnakej podstaty ako jej vlastná bytosť. Keď bude poznávať niečo o určitej bytosti, veci, potom bude rozum vnímať toto poznanie i sám zo seba ako oprávnené a keď sa bude uplatňovať iné poznanie: o určitom mravnom príkaze, o ľudskom chovaní, duša si povie: Môj cit je ospravedlnený sám pred sebou len vtedy, keď sama tiež vykonám to, čo je v zmysle tohto poznania. Tento duševný postoj sa má vytvoriť u veľkého počtu ľudí v šiestom období.

Zatiaľ čo v piatom období znova ožíva tretie, aby sa v ľudských dušiach preniklo tým, čo prinieslo štvrté obdobie ako niečo úplne nové, bude tomu tak podobne v šiestom období vo vzťahu k druhému a u siedmeho obdobia vo vzťahu k prvému. Všetka podivuhodná múdrosť starých Indov, sa objaví znovu ako životná pravda ľudských duší v siedmom období.

Dnes sa proti tomu, kto sa pokúsi povedať pravdu z duchovno-vedeckého poznania, vystupuje s výsmechom a s kritikou. V 6. poatlantskom období budú takí blázni liečení. Do tej doby budú vynájdené lieky, ktoré sa budú násilne dávať tým, ktorí budú hovoriť o tom, že dobro a zlo sú ešte niečím iným ako len ľudskou normou, ustanovením. Nastane doba, kedy dobré a zlé bude určované štátom. Čo bude v zákonoch uvedené ako dobré, to bude dobré, a čo ako zlé, to bude pokladané za zlé, toho sa bude treba vystríhať. Ak bude niekto hovoriť o nejakom mravnom dobre a zle, ten bude považovaný za chorého. Týmto sa budú podávať lieky a budú sa liečiť. To sa u určitej časti ľudstva stane a stalo by sa tak u všetkých, ak by nebolo mystéria na Golgote. Taká je tendencia. To nie je preháňanie, to je len nahliadnutie do vývoja.