Človek
Prelomové obdobie veku Rýb
Ak si predstavíme celý pohyblivý, siderický zverokruh - jeho svetlú a slabšie viditeľnú časť s tzv. tmavými súhvezdiami, zistíme, že tento kruh má svoj prirodzený počiatok a koniec v Rybách - ak ideme s kultúrnymi obdobiami od Rýb k Baranovi. Súhvezdie Rýb je tu nulovým bodom zverokruhu. Pozorované čisto astronomicky vidíme v Rybách doznievať tiež starý kolobeh. Dnes žijeme vo veku tohto kozmického nulového bodu. Tým prežívame odumretie starého obdobia, ocitnutie sa celého ľudstva na mŕtvom bode duchovného vývoja.
Už vo veku Barana sme mohli vidieť, ako prestali pôsobiť duchovné sily skoršieho obdobia, ako zanikla múdrosť mystérií, ale následky tohto zániku sa stávajú viditeľnými až v nasledujúcom, v dnešnom kultúrnom období. V dôsledku zákona o zotrvačnosti duchovných síl nedochádza k chaosu hneď od konca starej duchovnosti, lebo človek žije ešte z doznievajúcej starej múdrosti, hoci zvonka je život utváraný podľa nových princípov.
Až vo veku Rýb, počnúc 15. storočím, človek od seba odhadzuje posledné duchovné putá, ktoré ho spájali so zaniknutým obehom. Prichádza doba, kedy nielen zanikajú staré hodnoty, ale človek sám sa musí odhodlať k prehodnoteniu všetkých hodnôt. Prelom vo veku Rýb je síce zážitkom čisto duchovným, ale zároveň je skutočnosťou nedozierneho kozmického významu.
U Barana vidíme zmocňovať sa síl hlavy; v Rybách vidíme duchovné sily pôsobiace zdola na nohy. Človek sa dožíva svojho úplného prevrátenia - zatiaľ čo staré sily pôsobili na jeho lebku, teraz pôsobia sily z kozmu na jeho nohy. Človek je z kozmu akoby stavaný na nohy. Pôsobia na neho sily, ktoré sú priamo protiľahlé predchádzajúcim vplyvom a idú proti nim v obrátenom smere.
Ak to chceme bližšie charakterizovať, potom musíme povedať:
V 15. storočí,
v čase, kedy sa slnečný jarný bod posunul do znamenia Rýb, nastáva prelom, kedy sa začínajú uplatňovať názory,
žiadajúce si nového človeka a uchopenie života novými ideami. Tieto tendencie však nadobúdajú prevahu až ku koncu 19 storočia.