Slnko a jeho harmonizujúce pôsobenie

Slnko povzbudzuje život, lásku, svetlo, navonok podnecuje svetlo, vo vnútri podnecuje lásku a život v styku s vonkajším svetom. Tento podnet sa zaraďuje do stredu, medzi život dýchania a život obehu. Medzi dychovým a obehovým životom leží srdce, ktoré je výrazom toho, čo sa odohráva medzi krvným obehom a dýchaním.

Slnko sa stavia medzi činy a impulzy planetárnych individualít, do istej miery vytvárajúce harmóniu medzi planétami človeka oslobodzujúcimi a planétami určujúcimi osud. V Slnku máme individualitu, ktorej prostredníctvom podivuhodným spôsobom pôsobí jednak nevyhnutnosť určujúca osud, jednak vplyv človeka oslobodzujúci. A tomu, čo je vlastne obsiahnuté v planúcom slnečnom svetle, rozumie jedine ten, kto slobodne vníma toto vzájomné prelínanie sa osudu a slobody ľudí, v ktorom možno vidieť svetlo, ktoré sa rozširuje do sveta a znovu sa v Slnku zhromažďuje ako teplo.

Ani k Slnku nebudeme pristupovať správne, ak ho budeme vidieť len v tom, čo o ňom vedia fyzici. K Slnku pristúpime správne len vtedy, keď nahliadneme jeho duchovno-duševnú stránku. Slnko svojím teplom rozžeraví osudovú nevyhnutnosť a v plameni taví osud v slobodu, a slobodu, ktorá sa zneužíva, znovu zhromažďuje do pôsobiacej substancie Slnka. Slnko je do určitej miery plameňom, v ktorom sa sloboda prejavuje vo vesmíre svetlonosne a súčasne je substanciou, v ktorej sa zneužitá sloboda stáva koby hromadou popola, aby mohla pôsobiť ďalej. Tento osud sa tak nakoniec opäť môže stať nositeľom svetla a plameňom svobody.

Slnko je tu v podsekcii medzi planétami, čo by nemal niekto vzťahovať k astronomickej terminológii.