1. Fyzické telo

je svojím spôsobom najdokonalejším článkom, ale nie zásluhou človeka samého, ale tým, že za vývoja Saturnu, Slnka a Mesiaca, pracovali na človeku božské duchovné bytosti. To, čo nazývame fyzickým telom je vlastne spojenie troch tiel: fyzického, éterického a astrálneho. Iba keby sme éterické a astrálne telo z fyzického vysunuli, mali by sme pred sebou skutočné telo fyzické. Fyzické telo je článkom ľudskej bytosti, ktorý je jej spoločný s celou fyzickou prírodou, obklopujúcou človeka.

Fyzickým telom je človek rovný minerálu, pôsobia v ňom tie isté látky a sily ako v minerálnej oblasti a po smrti, po odpútaní éterického tela od fyzického, nastáva smrť, podlieha po smrti procesom minerálneho sveta. Ale nemôžeme považovať za fyzické telo to, čo človeka od minerálu odlišuje. Smrť odhaľuje z ľudskej bytosti to, čo je od chvíle smrti s minerálnym svetom rovnakého druhu.

Vo fyzickom tele človeka pôsobia tie isté látky a sily ako v mineráli, len ich pôsobnosť behom života je postavená do vyššej služby. Pôsobia ako minerálny svet, až keď došlo k smrti. Vtedy sa začne prejavovať podľa svojej podstaty. Sily, ktoré dávajú vznikať fyzickému telu, pochádzajú z vysokých duchovných svetov. Čo vytvára telo fyzické, to človek nemá v rukách. Minerál nazývame bezvedomým. Tak je tomu len vtedy, keď zostaneme na fyzickej úrovni. Vedomie ja u minerálov musíme hľadať vo vyššom dévachane.